NÁRODNÉ ZVYKY, ODKAZ NAŠICH PREDKOV

Nie je krajina bez vlastného jazyka, či aspoň nárečia. Bez osobitých tradícií a zvykov. Sú neoddeliteľnou súčasťou ľudovej kultúry a odkazu predkov. Či už je to Amerika, Mongolsko, Nemecko… tak isto aj Slovensko. Naša paleta ľudových zvykov a tradícií je tak rozmanitá, že láka  a fascinuje aj zahraničie. Či už sú to naše krásne vyšívané kroje, špecifické pre rôzne kúty krajiny, alebo ľudové piesne. Avšak tú najväčšiu rozmanitosť ľudovej kultúry tvoria práve zvyky a tradície. Boli dôležitou súčasťou života našich predkov.  Viazali sa na každodenné úkony, či sviatočné obdobie. Jednoducho zvyky a tradície boli a, niekde ešte stále sú, späté so životným kolobehom. A práve kvôli tejto spätosti a nerozlučnosti môžeme konštatovať, že boli a sú veľmi dôležité, ba priam zásadné, pri tvorbe a vývoji našej kultúry.

Práve sa skončilo sviatočné obdobie Veľkej Noci. Tento sviatok je najdôležitejší pre celú kresťanskú komunitu. Zároveň je spájaný s tradíciou vítania jari a lúčením sa so zimou. Jednotlivé zvyky, bez ktorých by sme si už nevedeli predstaviť veľkonočné obdobie, majú korene hlboko v našej minulosti. Či už je to šibanie a oblievanie, ktoré pochádza ešte z čias Slovanov, alebo maľovanie vajíčok, ktoré boli známe už v 12. storočí, kedy boli dokonca nariadené ich posväcovanie (podľa cirkevnej symboliky spodobňujú nanebovzatie Ježiša Krista). Okrem zvykov, ktoré vykonávame na Veľký pondelok, existovali úkony späté s vítaním jari a znovu oživením prírody. Prvý krát v roku sa vyháňal na pašu dobytok. Pre ich zdravie a odohnanie zlých vplyvov sa napríklad koňom vplietala červená stuha do chvosta, na podporu plodnosti u kráv ich tri krát potierali kusom mužského odevu a množstvo ďalších zvykov.  Práve Veľkonočné obdobie je krásnou ukážkou ovplyvnenia, spojenia, zlúčenia prastarých Slovanských zvykov s kresťanskými.

Často sa však stretávam s názorom, že tieto zvyky ako šibanie, či polievanie vodou, sú brutálne a nevhodné. Nedávajú zmysel. Stretla som sa názorom, že je to mužský sviatok, kedy chlapi dávajú najavo svoju dominanciu. Aký to má význam? Aký má význam, že si dieťa od suseda príde za naučenú riekanku, trochu vody a pár šlehami korbáčom pre 20 eur a čokoládové vajíčka. Pokiaľ sú s likérovou príchuťou, ešte lepšie. Ale kde je chyba? Myslíme si, že naši predkovia chodili šibať kvôli peniazom alebo rumovým vajíčkam? Nepochopenie vecí vedie, u niektorých, logicky k ich odsúdeniu. Dá sa to aplikovať globálne. Pokiaľ nechápeme život našich pred predkov, ich tradície, nechápeme tým ani naše korene a pôvod kultúry. Ak tomu porozumieme sme schopní logicky a zdravým úsudkom vyvrátiť vyššie spomenuté názory. Prečo boli ženy šibané a oblievané? Stačí sa opýtať a mať chuť zistiť aj odpoveď. Oba tieto úkony súviseli s privolaním zdravia, odolnosti a krásy ženám. A vajíčka? Tie dievčatá ručne maľovali a bolo zvykom darovať vajíčko ich milovanému. Treba dodať, že pri šibaní v minulosti obdŕžali mládenci aj drobnú peňažnú odmenu, ale tá však bola použitá na usporiadanie zábav ešte toho dňa, kam mali dievčatá vstup zdarma. Táto zábava mala symbolicky skončiť dni pôstu, ktorý sa netýkal len stravy ale aj zábav.

Som žena a musím sa priznať, že pred niekoľkými rokmi som mala podobné uvažovanie a zdieľala vyššie uvedené negatívne názory. Nevravím, že mi je príjemné, keď ma niekto oleje vodou a vyšibe korbáčom avšak neodcudzujem to lebo už poznám dôvod tohto zvyku. A predstavte si, že i dnes existujú mladí, ktorí sa v krojoch vyberú na šibačku. A nie kvôli peniazom a vajíčkam. Ale kvôli úcte voči predkom a našej kultúre, našim koreňom. A samozrejme zábave. Musím povedať, že celá táto ,,šibacia paráda,, dostala úplne iný rozmer, keď Vás prídu vyšibať priatelia v krojoch za stužku, jedno či dve poldeci a kusu domácej klobásy. A ja som už nepociťovala vlnu mierneho poníženia, ako to bolo vtedy, keď si niekto za to, že mi zanechal na mojom pozadí modré pásy z korbáča, vzal tým 20 eur a vôbec nechápal celkovému zmyslu Veľkej Noci.

Nepáči sa nám, ako sa dnes ponímajú veľkonočné zvyky u mladej generácie? Skôr ako tradíciu v nich vidia príležitosť na privyrobenie? Respektíve im uniká celková pointa a následne tieto zvyky , v najlepšom prípade, len odsudzujú. Ale položme si otázku, čia je to chyba? Len a len ľudská. Nuž, je to len v našich rukách, ako sa k tomu postavíme. Naučíme naše deti správne chápať tradície, aby duch našich predkov a našej histórie a kultúru ďalej žil a šíril sa naprieč generáciami, alebo dovolíme aby sa úplne vytratil.

Týmto článkom chcem vyjadriť pobúrenie práve voči niektorým vyjadreniam, ktoré sa šírili počas sviatočných dní sociálnymi sieťami alebo som si ich vypočula priamo. Haniť a odcudzovať naše zvyky výrokmi ako – …sú primitívne…; … nedávajú zmysel…; …tieto zvyky sú trápne ako celý náš folklór…; … trápne sedlácke zvyky…; …. načo to vôbec oslavovať..; …neznášam tieto zvyky..–  znamená haniť a odcudzovať našu kultúru a korene. Je to neúcta, tak ako k naším predkom, tak ku sebe samým . Je samozrejmé, že sa nám nemusia vždy páčiť, rovnako nás nikto nenúti ich praktikovať. Je množstvo podivných, ba až bizarných zvykov ale je rozdiel medzi vyjadrením negatívneho názoru a úplným odsúdením a pohŕdaním.  Uvedomme si, že ľudové tradície sú naše poklady a pohŕdať nimi je neslušné a nedôstojné. Neobracajme s ak nim chrbtom lebo ak ich raz stratíme, stratíme pomaly aj našu dôstojnosť . Lebo neviem ako vy, ale ja by som sa hanbila odpovedať, či už zahraničnému turistovi, alebo horšie – svojmu dieťaťu, na otázku aké sú slovenské zvyky, ako a prečo sa zvyklo robiť to a ono, alebo čo viem o svojich predkoch – slovo neviem.

Teší ma, že v dnešnej dobe  stále existujú mladí ľudia, ktorým zvyky a tradície nie sú cudzie a rozhodli sa ich pestovať a zachovávať alebo šíriť ústne ďalej. Či už prostredníctvom šibačiek, či samotnému zbieraniu a vyrábaniu krojov. Rovnako sa v poslednej dobe ,,znovu objavujú,, pôvodné remeslá. Stačí otvoriť oči a viac si všímať. Alebo tomu dať aspoň šancu. Možností je veľa. Dôležité je nezavrhovať našu kultúru na základe strašiaka menom korbáč.