Marek Cibík

Moje meno je Marek ale u brancov ma väčšinou všetci volajú Cibo. Chcel by som vám porozprávať o mojich začiatkoch v organizácii Slovenskí Branci, priblížiť vám môj pohľad na túto organizáciu, jej členov a mojom pôsobení v SB.

Vždy som inklinoval k armáde, veciam ohľadom zbraní atď. Venoval som sa bojovým umeniam a zaoberal sa dejinami Slovanov a svojich predkov, ale to hlavné prečo som sa rozhodol vstúpiť do radov Slovenských Brancov bola akási potreba a povinnosť patriť do kolektívu ľudí z ktorých mnohí sú odhodlaní za svoju vlasť položiť i život, vážia a ctia si tradície nášho národa, milujú a chránia prírodu a sú naozajstnými priateľmi v tých dobrých ale i ťažkých časoch.

Ku stránke Slovenských Brancov som sa dopátral nejakým zázračným spôsobom na internete. Vtedy to bola málo známa organizácia o ktorej skoro nik nevedel. Začalo to všetko v januári 2013. Doteraz si pamätám ako som s neistotou a malou dávkou strachu z neznámeho písal správu na stránku brancov a chcel som vedieť aké sú podmienky vstupu do SB a čo všetko mám pre to spraviť. Kontaktoval ma Peter Švrček a vysvetlil mi základné veci. Na otázku: ,,Chcel by som sa pridať do vášho oddielu….čo mám pre to spraviť?“ Mi odpovedal: ,,Stačí chodiť na výcviky a svedomito zháňať výstroj zakiaľ to ide sme polovojenskou domobrannovlasteneckou organizáciou.“ Dal mi ďalšie informácie ohľadom organizácie a výstroje. No a tak som sa 12.1.2013 ocitol na výcviku v Modre . Bolo chladné počasie a ja som mal len veľmi chabú výstroj. Postupne som sa začal zoznamovať s členmi 1.Oddielu, ktorí ma prijali medzi seba. Snažil som sa chodiť svedomito na každé cvičenie a po pár výcvikoch som dostal pocit, že to čo robím je naozaj správne a má to zmysel.

Získal som veľa nových priateľov z ktorých väčšinu môžem nazývať svojimi bratmi. Prežili sme spolu veľa pekných momentov a aj keď sme často boli premrznutý na kosť, po uši v blate alebo vyčerpaný a na dne svojich síl vždy sme si našli ten svetlý bod ktorý nás posúval dopredu. Ten svetlý bod u mňa bola láska k vlasti a uvedomoval som si, že týmto všetkým musí človek prejsť aby bol pripravený na jej obranu v ťažkých časoch. Na každý výcvik som sa vždy nesmierne tešil a stále som na seba nabaloval nové a nové informácie, zháňal si stále lepšiu výstroj a zúčastňoval som sa aj výcvikov iných oddielov a taktiež pomáhal zaškolovať nových členov.

Postupne som sa vypracoval od hodnosti rojníka až k hodnosti družinníka a dokonca krátky čas som pôsobil ako zástupca veliteľa oddielu. Nanešťastie potom prišli tie ťažšie časy a bol som nútený kvôli nátlaku viacerých strán na čas opustiť organizáciu. Avšak po dlhšej prestávke som si povedal dosť! Následne som sa proti vôli niektorých ľudí vrátil ku brancom. Aby som im dokázal, že mi môžu opäť dôverovať zložil som spolu s ďalšími členmi organizácie dobrovoľnú prísahu vernosti bratom brancom a vlasti pri pamätníku Antona Bernoláka v Trnave. Momentálne pravidelne navštevujem výcviky 1.Oddielu SB a pôsobím ako dočasný veliteľ 13.Oddielu SB Piešťany.

Slovenskí Branci mi dali naozaj veľa a ak niekto rozmýšľa alebo váha nad vstupom do našej organizácie, nech odhodí všetky pochybnosti, kontaktuje nás a príde na výcvik. A hlavne sa nenechajte zastrašiť názorom iných ľudí a médií, ktorí nás skoro vždy onálepkujú ako extrémistov, fašistov, rusofilov a bohvie čo ešte. Treba prísť, vyskúšať a utvoriť si vlastný názor.

 

Marek Cibík