ORGANIZAČNÉ STANOVISKO SÍL SB K NEPRAVDIVÝM INFORMÁCIÁM DENNÍKA SME

Slovenskí Branci vydávajú stanovisko k nasledovným článkom, ktoré vyšli nedávno v denníku SME ohľadom nášho projektu Slovenskí branci. Aj napriek tomu, že noviny SME sa nám venujú vo svojich článkoch už niekoľko rokov, stále si o nás nevedia zistiť overené a pravdivé informácie, nehovoriac o tom, že by sa vôbec snažili pochopiť myšlienku ako takú.

SMETI

Dňa 25.2.2018 vyšiel článok od redaktora Romana Cupríka s názvom: „Utečenci sú ako cigáni,kde mám samopal. Dokument nahliadol do zmýšľania brancov“.

PSYCHO2

STANOVISKO ORGANIZÁCIE :

Článok popisuje niektoré scény z filmu „Až přijde válka“ ktorý natočil český režisér Ján Gebert pre spoločnosť HBO a ktorý sa natáčal 3 roky v organizácii SB bez akejkoľvek cenzúry alebo obmedzovania autorov. My naozaj nič neskrývame, ani sa nemáme za čo hanbiť.

Hneď prvá informácia v podnadpise je nepravdivá. Úvodná veta tvrdí, že trénujeme s Rusmi. Naša organizácia nikdy žiadnych inštruktorov z Ruska nikdy nepozývala, nikdy sme na našich výcvikoch nemali inštruktorov z Ruska ani so žiadnymi občanmi Ruska netrénujeme, keďže podmienkou prijatia uchádzača do organizácie SB je aby daný občan mal slovenské občianstvo. Vojenskí inštruktori ktorí nám poskytli svoje vedomosti boli príslušníci NATO.

Sú tam ďalej vyjadrenia “odborníka” na extrémizmus, pána Daniela Mila, ktorý opäť lživo podsúva informácie, kde tvrdí, citujem: „Z ich vyjadrení vyplýva, že toto nie je skupina, ktorá by v prípade konfliktu bola lojálna štátu. Pritom sú ozbrojení a pomerne dobre vytrénovaní.“ Organizácia Slovenskí branci ctí zákony našej krajiny, rešpektuje všetky zložky moci ako aj orgány, ktoré túto moc predstavujú. Pán Milo by pri takto vážnom obvinení mal podať konkrétne dôkazy, v opačnom prípade čakáme verejné ospravedlnenie. Nie je pravdou, že sme ozbrojení. Všetky „zbrane“ ktoré používame počas bojovej prípravy sú buď expanzné, znehodnotené, airsoftové, nefunkčné napodobneniny, prípadne drevené makety. Počas výcvikov sú dokonca aj expanzné zbrane (zbrane na slepé náboje) používané skôr sporadicky a po nahlásení na príslušné úrady. Organizácia ako taká nemá žiadne zbrane. Ak sú medzi nami jedinci, ktorý majú zbrojný preukaz a vlastnia zbraň, je to ich občianske právo. Ostré zbrane používame len v rámci strelnice, ak sú naplánované v rámci výcviku ostré streľby a zbrane sú vždy zapožičané.

Pôsobenie brancov na základných školách je dôsledkom nefunkčnosti školského systému vzdelávania, ktorý by mal základné branné cvičenia v školách zabezpečovať. Nie je to našou náplňou a veľmi radi odovzdáme štafetu príslušným organizáciám, ktoré by mali takéto cvičenia pre školy zabezpečovať. Je však paradox, že namiesto toho aby sa novinári pýtali, prečo to nerobia vzdelávacie inštitúcie, tak nás obviňujú že: “ organizovali besedu proti drogám, besedu s názvom Slovania, naši predkovia a my, či besedu o zdravovede.“ Snaha prinavrátiť zdravé vlastenectvo medzi bežných ľudí, je jedným z našich hlavných cieľov.

Vyjadrenia pána Cupríka na adresu Ruska a ruských občanov sú pre nás nepochopiteľné. Človek, ktorý pôsobí v denníku, ktorý sa tvári ako morálny barometer spoločnosti, verejne vydáva takto xenofóbne vyjadrenia voči občanom iného štátu, to je nehodné novinára.

Jediná vec s ktorou môžeme do určitej miery súhlasiť, je posledný odstavec, kde pán Milo celkom trefne pomenoval situáciu v našej krajine ohľadom situácie v OSSR ako aj zlyhanie dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorú organizoval štát. My to robíme zadarmo a vieme si predstaviť spoluprácu so štátnymi orgánmi pri budovaní oficiálnej štátnej domobrany. Sme pripravení byť kontrolovaní zo strany štátnych zložiek aj viac ako momentálne sme. Naša činnosť je v súlade so zákonom Slovenska aj EU. Vnášanie strachu z nás do spoločnosti vnímame ako útok na zdravý rozum čitateľov a rozdúchavanie nenávisti voči skupine obyvateľstva.

 

Ďalší z radu článkov, ku ktorým by sme sa radi vyjadrili je článok z denníka SME, publikovaný dňa 23.2.2018 pani alebo slečnou Kristínou Kúdelovou a na jej otázky odpovedala psychologička Hana Ševčíková.

PSYCHO

STANOVISKO ORGANIZÁCIE :

Veľmi trefný je postreh pani psychologičky hneď v prvej vete, keď sa vyjadruje k filmu od produkcie HBO: „som videla kúsok sveta, ktorý z vlastnej skúsenosti nepoznám. Ako keby som sa vybrala na výlet, kdesi na celkom inú planétu.“ Toto je veľmi zaujímavý postoj od človeka, ktorý sa následne vyjadruje k dianiu v prostredí, ktorý je pre ňu výlet na inú planétu.

Vyjadrovať sa k braneckému prostrediu, kde sa väčšina filmu odohráva, ako že je vulgárne a do istej miery agresívne, to je to isté, ako by sa čudovala, že na tréningu boxu sa boxéri učia boxovať. No je to celá pointa toho výcviku, nasimulovať vulgárne a agresívne prostredie vojenského výcviku.

Mimochodom, prakticky všetky zábery z bojovej prípravy vo filme sú tzv. Všebraneckého výcviku, ktorý sa koná raz ročne počas 5  – 6 dní a ktorý je primárne zameraný na hľadanie svojich fyzických a psychických limitov. Správanie ako aj atmosféra je tam umelo nasimulovaná čo najviac k hraničným situáciám, pretože človek si v bežných podmienkach nedokáže nájsť svoje hranice. Bežné cvičenia sa nesú v úplne inom duchu, z dôvodu, že sa jedná o film, tam bol zostrihaný len ten najťažší výcvik.

Štruktúra a organizovanosť je jedným z hlavných znakov akejkoľvek skupiny – inak by bola neorganizovaná, chaotická a nemohla by sa označovať skupina alebo organizácia.

Čudovať sa nad tým, že sa inak rozprávame s policajtmi či pri kontakte s inštitúciami ako medzi sebou vyjadruje len tendenčnú manipuláciu smerom od reality.

Je zaujímavé, že psychológovi napadne pri motivácii k pridaniu sa k domobrane ktorej cieľom je dostať zdravé vlastenectvo medzi bežných ľudí, pocit menejcennosti či pocit že nie sú dostatočne dobrí. Je zaujímavé, že pocit vlastenectva, pozitívny vzťah k vlasti, ochota pomáhať sebe ako aj okoliu, schopnosť riešiť stresové a hraničné situácie… nič z toho jej nenapadlo…nie som psychológ, ale možno to bude tým, že nikdy také pocity v sebe nemala a sú jej cudzie. Takže jej asi napadli pocity ktoré sú jej blízke, t.j. pocit menejcennosti, pochybnosti sami o sebe, pocit nepotrebnosti či neschopnosť rozhodovať o svojom živote.

To či si niekto vie alebo nevie utvoriť názor je v tomto prípade celkom jednoduché. Práve človek, ktorý si dokázal utvoriť svoj vlastný názor na dianie v spoločnosti alebo vo svete a našiel odvahu prekonávať sám seba sa dokáže prihlásiť k nám a našej organizácii. Média nedostatočne informujú a školy nevzdelávajú v podobných oblastiach a preto sa vytvára priestor ktorí sa snažíme vyplniť. Neustále deklarujeme našu pripravenosť na spoluprácu so štátom a to nie len pasívne teda, že dodržiavame všetky zákony ale aj aktívne rozvíjať hodnoty ktoré sú nám a našim priaznivcom blízke.

A  to, že ako branci poslúchajú svojho veliteľa je asi celkom prirodzené, keďže akákoľvek koordinovaná aktivita prináša lepšie výsledky ako aktivita nekoordinovaná, chaotická. S tým však myslenie ako také nemá čo dočinenia.

Polícia má povinnosť zasahovať pri porušovaní zákona. Podľa pani psychologičky by mala polícia zasahovať voči každému, kto sa niekomu nepozdáva?. Veľmi zvláštne myslenie a nastavenie človeka, ktorý by mal hľadať spoločnú reč a pokúšať sa o dialóg aj s ľuďmi s ktorými nemáme spoločné názory.

Zvláštne na všetkých článkoch publikovaných v SME je konfrontačný a silno manipulatívny charakter v každom z nich. Je veľmi zreteľné, že objektivita či empatia a vcítenie sa do situácie ľudí ktorý majú odlišný názor je tabu. Takisto ako aj snaha o pochopenie reálnej motivácie ľudí, ktorý vyrastali v iných hodnotách ako autor či autori článkov. Čo je však zarážajúce, je odmietanie akejkoľvek diskusie, či hľadanie spoločných tém a vytváranie komunikačných mostov medzi dvomi či viacerými názorovými platformami. Ďalším veľmi diskriminujúcim úkazom, je prehliadanie „ pozitívnych“ faktov či faktorov a prifarbovanie a zveličovanie či vymýšľanie si „ negatívnych “ faktov“ resp. faktorov. Nadhľad a nestrannosť sú bohužiaľ len frázami, ktoré niektorí „novinári“ ponechali v učebniciach žurnalistiky.

Vyjadrenie psychológa :

Psychológ ktorému sme dali článok na posúdenie sa vyjadril jednoznačne. Áno vo všeobecnosti tak ako sa v článku uvádza môže byť motivácia rôzna. Forma akou je toto však podsúvané čitateľovi je vysoko manipulatívna a neobjektívna. Nakoľko je jednostranne vyjadrená len jedna možnosť motivácie, je predložené ako negatívna. Spôsob akým je článok komunikovaný aj po kontextovej metodologicky spracovanej analýze o tom, že nie je vyrovnaný, sú v ňom skôr prenesené vlastné
postoje. Keby som mal vyjadriť to podobne manipulatívne napísal by som, že postoje, ktoré môžu vyjadrovať vlastné obavy z nepoznaného, nedostatok odvahy a podobne. Nebolo by to samozrejme objektívne. Autorka článku spôsobom ktorým sa snaží svojmu článku dať vážnosť práve odvolávaním sa na autoritu psychológa chce navodiť obraz dôveryhodnosti. Bohužiaľ aj obsahovo aj formálne v tomto prípade práve pri použité kritického myslenia zlyhávajú obidve. Z odborníčky na psychológiu sa razom stáva „odborníčka“ na právo. Vyjadrenie, že polícia mohla rozohnať zhromaždenie je demagogické a hlúpe. Polícia totižto nemôže konať svojvoľne ale len čo jej zákon výslovne ukladá. Vety sú dosť nesúvislo uložené v článku aj keď vytvárajú celok je vnútorne rozporuplný. Psychologička by mala zároveň poukázať na to, že existujú viaceré druhy agresie a v určitých prípadoch je dokonca potrebná v iných by mala byť transformovaná. Vylúčiť ju z života spoločnosti by mohlo znamenať jej koniec. Noviny ako sú sme by nemali publikovať takto demagogicky znejúci text nakoľko hraničí priam s fake news alebo hoaxom.